Ústavný súd dospel k záveru, že úprava obsiahnutá v napadnutom ustanovení zákona o autoškolách je v rozpore s princípom právnej istoty, pretože je neracionálna a nespravodlivá voči dotknutým fyzickým osobám. Podľa ústavného súdu je aj v rozpore so zásadou primeranosti, ktorá patrí medzi ústavné princípy právneho štátu.

Podľa ústavného súdu zákonodarca stanovil v napadnutom ustanovení pre výkon inštruktorského povolania také podmienky, ktoré sú zjavne neprimerané cieľu, aký sledovala táto právna úprava. Ústavný súd pripomenul, že podľa iného ustanovenia zákona o autoškolách sa inštruktormi môžu stať aj osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, potom ako im bude trest zahladený.

Ústavný súd zdôraznil, že pri každom obmedzení základných práv a slobôd, a teda aj v prípade posudzovaného zákona o autoškolách, musí zákonodarca brať na zreteľ ústavné príkazy a limity vyplývajúce z iných ústavných noriem, najmä ústavných princípov, vrátane princípu právnej istoty a princípu proporcionality.
Rozhodnutie v tejto veci prijal ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna 6. februára 2008. Návrh na začatie konania predložil ústavnému súdu 23. marca 2007 generálny prokurátor Slovenskej republiky. Na ďalšie konanie ho ústavný súd prijal 23. mája 2007.

Zo zákona o autoškolách vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou, ktorú musia žiadatelia o udelenie inštruktorského oprávnenia preukázať, je bezúhonnosť.



Za kľúčovú, z hľadiska posudzovania danej veci považoval ústavný súd fakt, že zákon o priestupkoch ani nijaký iný platný a účinný zákon, nepozná inštitút zahladenia priestupkov. Znamená to, že priestupky v oblasti dopravy nemožno podľa platného slovenského právneho poriadku zahladiť. Počas platnosti a účinnosti napadnutej úpravy zákona teda fyzické osoby, ktoré sa kedykoľvek v minulosti dopustili takýchto priestupkov, nemôžu a ani nikdy v budúcnosti nebudú môcť splniť zákonné podmienky pre udelenie inštruktorského povolenia. Inak povedané, napadnutým ustanovením zákona o autoškolách sa týmto osobám stanovila objektívne nesplniteľná podmienka pre udelenie inštruktorského oprávnenia.

Naopak, z iného nenapadnutého ustanovenia zákona o autoškolách možno vyvodiť, že fyzické osoby, ktoré boli v minulosti právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin alebo za nedbanlivostný trestný čin súvisiaci s dopravou, môžu splniť zákonné podmienky na udelenie inštruktorského oprávnenia po tom, ako im bude trest zahladený. Trestný zákon totiž pozná inštitút zahladenia odsúdenia trestov uložených podľa tohto zákona.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenal, že k stanoveniu objektívne nesplniteľnej podmienky pre udelenie inštruktorského oprávnenia došlo skôr z dôvodu „legislatívneho pochybenia“ zákonodarcu, než jeho vedomým zámerom. Táto skutočnosť bola ale z hľadiska posudzovania ústavnosti napadnutého ustanovenia zákona o autoškolách irelevantná.

Ústavný súd tiež konštatoval, že inštruktorské povolanie môžu podľa zákona o autoškolách vykonávať fyzické osoby ako podnikateľskú činnosť. Pri jej obmedzovaní a ustanovovaní podmienok musí zákonodarca rešpektovať ústavné princípy. Pretože podmienky na výkon inštruktorskej činnosti ústavný súd vyhodnotil ako rozporné s princípom právneho štátu, logicky dospel k záveru, že napadnutá právna úprava je aj v rozpore s ústavným právom podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné. Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. Povinnosťou Národnej rady Slovenskej republiky je do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov SR uviesť napadnuté ustanovenie zákona o autoškolách do súladu s ústavou. Ak tak zákonodarca neurobí, po uplynutí tejto lehoty stratí napadnuté ustanovenie zákona o autoškolách platnosť.