Keďže výroba alkoholu bola v minulosti oveľa drahšia ako výroba benzínu, jeho presadenie v palivovom priemysle nemalo väčšiu šancu. Po posledných vzostupoch cien ropy sa však jeho používanie stáva čoraz viac zaujímavejším.

Stavebnými kameňmi alkoholu sú podobne ako pri benzíne uhľovodíky, ale pri alkohole je jeden vodíkový atóm nahradený hydroxylovým radikálom (OH). Alkoholy sa vyskytujú v rôznych formách a zložitých väzbách, no v súvislosti s palivom nás bude najviac zaujímať etanol a metanol. Tieto dva sú jediné prakticky použiteľné ako palivo a z nich je etanol ekonomicky výhodnejší.

Na prvý pohľad sa rozdiel medzi alkoholom a benzínom môže zdať veľmi malý: alkohol obsahuje kyslík a benzín nie. V skutočnosti sú však rozdiely omnoho zložitejšie. Skôr ako sa im budeme venovať, pozrime sa ešte na históriu alkoholu ako paliva.

Prvý praktický spaľovací motor, patentovaný v roku 1877 Nikolausom Ottom jazdil na alkohol. V roku 1928 začala produkcia Forda Model A, ktorý bol stavaný na používanie viacerých druhov palív – jedným z nich mohol byť aj alkohol. Podobne viaceré nákladné autá a traktory v 30. rokoch v USA boli ponúkané okrem benzínového aj s alkoholovým motorom. Silná ropná lobby však postupom času presadila benzín ako „ideálne“ palivo a alkohol upadal do zabudnutia.

Alkohol je prírodným a výborným motorovým palivom: má vysoké „oktánové“ číslo, horí čisto bez emisií oxidov dusíka a sadzí, a motor s alkoholom je chladnejší ako benzínový.

Slovo oktánové v tomto kontexte nie je veľmi správne. Oktán je uhľovodík obsiahnutý v benzíne no v alkohole sa nenachádza. Používame ho ako meradlo pri porovnávaní s vlastnosťami benzínu a jeho


schopnosťami odolať predčasnému výbuchu paliva vo valci. Alkohol je veľmi odolný voči predčasným výbuchom, dokonca aj pri vysokých tlakoch, v teoretickom prepočte na oktánové číslo to znamená asi o 16 bodov vyššie OČ ako pri najčastejšie používanom benzíne SUPER.

Tepelná hodnota paliva je vyjadrením množstva energie získanej z objemovej jednotky paliva. Porovnaním alkoholu a benzínu sa zaistilo, že alkohol dodáva len 63% energie získanej z toho istého množstva benzínu. Tento negatívny fakt sa zmierňuje väčším stlačením alkoholu vo valci. Menšia tepelná hodnota je spôsobená prítomnosťou kyslíka v alkohole, preto aj je pri tomto palive potrebné zmeniť pomer pri miešaní so vzduchom v prospech paliva.

Výparnosť paliva, resp. jeho schopnosť vypariť sa, je dôležitým faktorom v palivovom odvetví. Vyparovanie v správny čas umožní lepšie zmiešanie paliva so vzduchom a tak lepšie využitie jeho energetického potenciálu. To je dôvod prečo nemôžu byť ako palivo použité látky s vysokou tepelnou hodnotou no nízkou výparnosťou ako vosk alebo asfalt. Veľmi výparné palivo je však nebezpečné, pretože môže vybuchnúť pri kontakte s iskrou alebo teplom. Alkohol s dobrou výparnosťou a vyšším bodom vznietenia ako benzín je tak bezpečnejší.

Skupenské teplo vyparovania je fenomén, ktorý spôsobuje, že alkoholové motory sa nezohrievajú do takej miery ako benzínové. Ide o teplo, ktoré je potrebné pre prechod látky z jedného skupenstva do druhého. Keďže alkohol potrebuje približne 2,5 krát viac tepla na vyparenie ako benzín, odčerpáva toto teplo z motora a ten tak nepotrebuje také chladenie ako benzínový.

Alkohol horí výrazne čistejšie ako benzín. Aj keď sa podobne ako benzín nespáli dokonale, objem oxidov dusíka je výrazne menší. Alkohol produkuje až o 95% menej CO 87.5% menej HC.

Motor poháňaný alkoholom má i napriek nižšej tepelnej hodnote alkoholu porovnateľný výkon s benzínovým. Dôvodom je výrazne vyššie oktánové číslo, a teda lepšie načasovanie výbuchu a súčasne vyššia stlačiteľnosť alkoholu.

Zdá sa, že alkohol sa môže v budúcnosti stať vážnym hráčom na trhu s motorovými palivami.