Vonkajší vzhľad prezrádza japonskú školu, nie sú tu geometrické línie nemeckých predstáv ani emocionalita talianov, skôr tvorba pod vplyvom ranných lúčov slnka prispôsobená globálnemu trhu.

Do oka udrie značná svetlá výška, ktorá oproti predchodcovi narástla o 35 mm a tak CR-V vyzerá naozaj súca na lesné cesty a kopce, či na zimné dovolenky. A zemitá hnedá metalíza celok podporuje v jeho vlastnostiach, ako uvidíme nižšie.

Tak hlavne sa doň treba dostať a to je jeden z dôvodov, prečo si človek SUV kupuje, ľahkosť nástupu. Vodič sa len presunie vo vodorovnej línii za volant. Ten je so svojimi ovládačmi a hrúbkou akurát do ruky. Prístrojový štít mi pripomenul legendárne motocykle Honda CBR – ten čiarový otáčkomer a číslicový rýchlomer, to určite nebude náhoda. Ani to, že je dobre čitateľný, prehľadný a farebne vyvážený.

Podobne aj infotainment, prvý krát som na to pozrel a viac menej bolo jasné čo a ako, pomohla aj lokalizácia do slovenčiny. Navigácia vie ponúknuť viacero ciest priamo na mape, čo som ocenil, keďže nebolo treba nastavovať a vypínať diaľnice, keď ich nechcem použiť. Cez obrazovku infotainmentu sa ovláda aj smer prúdenia vzduchu vetrania či klimatizácie, na intenzitu ešte ostali tlačítka, čo oceňujem.

Potešia aj nabíjacie možnosti vrátane viacerých USB, ale aj pripojenie HDMI. Stredová lakťová opierka je široká na dve ruky, čo dobrorečia spolujazdci, keďže vodič ju nezaberie celú. Mimo to je aj posuvná, akurát do výšky sa jej nechce. A tak musím ísť dolu so sedadlom. Premyslená stredová konzola poslúži aj peňaženkám, či smart vecičkám, ktorým dochádza šťava. Výborné je audio. Chytá signál tam, kde staršie autá ani nechyrujú, že nejaký je. Napr. sa dá počúvať Slovenský rozhlas vo Viedni a po pravde som objavil aj novú stanicu.

Nebudem menovať Rádio Junior, ale je to skvelá pomôcka pokiaľ máte v aute deti. Celú cestu ani nepípnu. Jediný krát som musel pozerať na otrčenú spodnú gambu staršej dcéry, keď som jej oznámil, že na sedadle spolujazdca nie je Isofix a teda ide opäť dozadu. Keď sme pri deťoch a detských sedačkách, tie sú vždy na krajných zadných sedadlách. Upevňujú sa výborne, kotviace body vidno pod poťahmi upevnenými suchým zipsom. Operadlá druhej rady sedadiel sa dajú polohovať a sedačky ako také pozdĺžne posúvať, čo iste ocenia mnohí. Má to aj iný význam. Posuv totiž dopĺňa možnosť celú sedačku vyklopiť vpred, čo buď zväčší batožinový priestor, alebo umožní nástup do tretej rady sedadiel. A tam sa teraz presunieme.

Objavíme tu dve nezávisle sklopné sedačky plnohodnotných rozmerov. Sedenie na týchto miestach presunie kolená do výšky. Pre komfort v poslednej rade je nutné posunúť strednú radu vpred a teda tam bude trošku menej miesta na nohy. Stále je to však plne použiteľná konfigurácia a iste ju ocenia užívatelia, ktorí príležitostne vezú viac osôb. Nutno podotknúť, že batožinový priestor sa pri sedemmiestnej konfigurácii scvrkne na minimum. No aj tak tu ešte nájdeme mini dvojitú podlahu a možnosť nejako sa vynájsť a čo to odložiť. Jej veko je veľmi robustné a znesie záťaž, pod ním nájdeme polystyrénovú vložku a pod ňou dojazdovú rezervu s náradím. Palec hore za to, normálne sa už dáva len lepiaca sada a tú pri väčších škodách na pneumatike nemožno použiť.

Ak sa tretia rada nevyužíva a je sklopená, tvorí na podlahe mierny stupienok. Objemný batožinový priestor sa dá deliť sklopením operadiel tretej aj druhej rady potiahnutím za textilné tiahlo na ich vrcholci. Vyklopenie naspäť je ľahké. Veko piatych dverí sa obsluhuje manuálne a otvára sa dostatočne vysoko aj pre odrastenejšíe postavy.

Máme tu benzínový motor objemu 1.5 s preplňovaním turbodúchadlom o výkone 142 kW a krútiacom momente 243 Nm. Ďalej prevodovku s plynule meniteľným prevodovým pomerom CVT s možnosťou usmerňovania prevodového pomeru pádlami pod volantom v rámci fiktívnych prevodových stupňov.

Náhon na štyri kolesá Real Time 4WD poháňa primárne prednú nápravu a podľa aktuálnej potreby smeruje hnaciu silu aj na tú zadnú, treba rátať so softvérovým obmedzením toku krútiaceho momentu v prípade hrozby preťaženia zadného diferenciálu. K tomu som si prečítal v návode na použitie, že CR-V je primárne stavaná na použitie na spevnených cestách a väčšia svetlá výška sa dá použiť na cestách lesných. Takže žiadny off-road prosím.

Podvozok a Jazda

Všetky štyri 18“ kolesá sú nezávisle zavesené, čo Honde dáva nečakanú istotu a neutralitu v zákrutách napriek celkovej výške a mäkšiemu naladeniu. Tu sú hneď dve plusy. Mimo istej stopy tu spomenutá mäkkosť, tichý interiér a schopnosť držať pri zrýchľovaní konštantné otáčky CR-V vnášajú veľmi vyváženú schopnosť ukľudňovať. Prečo? Lebo kto je vyložene na komfort, pokoj a ticho, ten vie zrýchľovať pri stálych otáčkach 1600 min-1 až do 80 km/h a tento ustálený otáčkový prejav uvoľňuje atmosféru na palube. Zmena otáčok pri stupňových prevodovkách ja skôr rušivá a tiež záťah je spravidla skokový. No tu nie.

CR-V sa dá takmer plachtiť ponad cestu, počnúc jemným rozbehom, gradovaním záťahu, komfortným pohupovaním až po dobre dávkovateľné spomalenie. Pri prejazde veľkých zhupov opäť tá mäkkosť a akoby rozprestrenie stlmenia na väčší časová úsek. Pasažieri sa cítia ako vo vate. Dám príklad z malých tvrdšie naladených áut, tam rovnaký „zhup” znamená bombu na chrbát a zadní cestujúci sú hodení do bezpečnostných pásov. To isté prejdú autá s väčším rázvorom a mäkším pružením neporovnateľne „pohodovejšie”, no stále tam pri väčších rýchlostiach cítiť značné preťaženie práve po „zhupe“. Pri CR-V sú obidve tieto prejavy preč. Toto je to pravé pre ľudí, ktorí potrebujú zvoľniť, cítiť určitú jemnosť, podporenú nenápadným pomrmlávaním potentného turbomotora.

Samozrejme CR-V vie aj poriadne zatlačiť do sedadiel. Pri plynovom pedáli na podlahe je na 100 km/h za 10s. Nižšie je video so zrýchlením 0-130 km/h. Tu sa otáčky pohybujú na fiktívnych prevodových stupňoch medzi 5000 – 6000 min-1 a do kabíny sa prediera sýtopálivý rykot plamenných tlakových vĺn od valcov spolu s pretekaním vrelých plynov k dvojici výfukových koncoviek.

S narastajúcimi otáčkami pri plnom plyne hluk narastá značne, pri nižších záťažiach je to v pohode. Akustická kulisa ostáva zaujímavou hlavne pre vyznavačov benzínu Obmedzovač sa nedá skúšať a je to aj zbytočné, motor má pary dosť odspodu a samozrejme som sa snažil ísť na spotrebu, aby som mohol referovať nejaké zaujímavé číslo z kategórie „od“. A aká teda bola spotreba? Jazdil som v absolútnej prevahe citlivo a defenzívne, jasné že som občas dal podlahu, no väčšinou na pokoj a prevažne mimo mesta.

Výsledok po 613 km ukazuje dojazd ďalších 80 km a priemernú spotrebu 7,2 L/100 km podľa palubného počítača. Na tak veľké auto s automatickou prevodovkou a benzínovým motorom je to výborná hodnota a takmer identická s predpisom výrobcu 7,1 L/100 km. A tam by sa dalo dostať tiež, ak by neboli žiadne prudké akcelerácie. Zaujímavé je, že keď som auto prevzal do testu, malo priemernú spotrebu 8,5 L/100km, asi prevaha jazdy v meste a rozbehy na vyšších otáčkach. Táto hodnota bola pred testom vynulovaná. Myslím, že diesel by si nevzal výrazne menej, aby sa nad tým oplatilo uvažovať a tak asi aj uvažovali v Honde, lebo dízle prestali ponúkať. Najväčší rozdiel by bol len pri častých ostrých jazdách, kde spotreba u naftových motorov nestúpa tak rapídne ako u benzínov. No o ostrej jazde toto auto rozhodne nie je.

Nutno podotknúť, že jazdu ovplyvňujú asistenti. Vodič, ktorý sa vybláznil a skľudnil tempo, uvoľnil sa, hádam aj pozerá po okolí čo nové, môže zľahka vybočiť z pruhu. Tu asistent samočinne skoriguje smer a teda pozorne sleduje, či ide auto v pruhu ako má. Ak nie, tak pípne, zobrazí výstražnú ikonku a aj sa občas urazene vypne, ak vodič nereaguje. No ako to býva, po čase ho to prejde a tak opäť pípne a zapne sa, aby opäť raz niekedy pípol. Ono keď si človek uvedomí, že je to pre jeho bezpečnosť, tak je to v poriadku. Celkom dobrý je aj adaptívny tempomat, ktorý sledujúc auto vpredu dobrzdí sám až do nuly. Ak je aktivovaný Auto Hold, aj samostatne drží brzdu. Potom stačí brnknúť na plynový pedál a sám začne opäť nasledovať auto pred nosom. Občas by som si prial, aby pri nasledovaní pracoval viac brzdením motorom a nie hneď prevádzkovou brzdou, no ide o bezpečnosť, tak to asi kvôli dostatočnej brzdnej dráhe má tak byť. A tiež by bolo super mať pri parkovaní 360° zobrazenie okolia, no som rád aj za cúvaciu kameru a jej adaptívne predikcie stopy kolies. Bez nej by bolo cúvanie napínavé.

Honda CR-V s automatickou prevodovkou CVT vie byť veľmi príjemný a tichý spoločník, pokiaľ ho takým vodič chce mať, no vie aj riadne zatlačiť a potešiť vodiča.

Podvozok dostal príjemné mäkké nastavenie no s progresiou a teda CR-V vie aj ostré jazdy v rámci svojich predpokladov. Do terénu ju netreba brať, ako sama Honda píše, nenáročné lesné či zasnežené cesty však zvládne hravo vďaka značnej svetlej výške apohonu Real Time 4WD. Tretia rada 7-miestneho prevedenia sa dá použiť na kratšie vzdialenosti, manipulácia so sedadlami aj operadlami je jednoduchá. Spotrebovo treba rátať okolo 8,5 litra pri prevažujúcej mestskej prevádzke a tesne nad 7 pri jazdách mimo mesto. Základná cena je 25.390 a cena testovaného modelu 37.890 EUR s DPH, záruka 3 roky / 100.000 km.