Dieselový motor bol vynájdený Rudolfom Dieselom a ďalej vyvíjaný firmou MAN v Augsburgu. Prvý motor uzrel svetlo sveta 10. augusta 1893.

Pri dieselovom procese nie je na rozdiel od Ottovho motora nasávaná horľavá zmes vzduchu a paliva. Dieselový motor nasáva čistý vzduch, ktorý pri vysokom stlačení dosahuje teploty 700 – 900°C. To stačí na to, aby sa doň vstrekované palivo samo zapálilo.

Dieselové motory môžu byť principiálne vyrábané ako dvojtakty aj ako štvortakty. Dvojtaktové motory sú používané väčšinou ako veľké motory pre lode. Častejší je štvortaktný motor, ktorý sa používa na pohon dieselových lokomotív, áut, generátorov a stavebných strojov.

Výhody dieselového motora spočívajú predovšetkým v lepšej účinnosti a z toho vyplývajúcej menšej spotrebe paliva, menších emisiách CO2 a uhľovodíkov, dlhej životnosti a väčšej spoľahlivosti. Medzi nevýhody patria vyššie emisie oxidov dusíka, emisie veľkého množstva sadzí, ktoré u benzínového motora nepoznáme, vyššie náklady na výrobu, vyššia hmotnosť pri porovnateľnom výkone ako u Ottovho motora a ohraničený najvyšší možný počet otáčok.

Počet otáčok dieselového motora je technicky obmedzený na max. 5000 otáčok za minútu, čo je spôsobené priebehom zapálenia paliva v motore. Z rovnice výkon = krútiaci moment x počet otáčok vyplýva, že pri 4000 otáčkach za min. musí dieselový motor dosiahnuť dvakrát tak veľký krútiaci moment ako Ottov motor s rovnakým výkonom, ktorý vie zvýšiť počet otáčok na 8000/min.

Pri princípe dieselového motora nie sú škrtiace klapky potrebné a z termodynamického hľadiska nemajú zmysel. Vo viacerých moderných motoroch sa však používajú predovšetkým na regulovanie množstva nasatého vzduchu.